pondelok 9. februára 2015

Hodinky ako doplnok detského oblečenia




Človek. Jednoduché a zároveň tak komplikované stvorenie. Celok, ktorý je tvorený z viacerých častí. Ja sama sa medzi také niečo považujem. Som človek, som žena, som osobnosť. Alebo žeby len osoba? O tom možno nabudúce. Teraz by som sa radšej zamerala na fakt, ako si ľudia radi zdobia svoje telo. Tak, ako sa radí obliekame zároveň aj radi zdobíme ostatné kúsky nášho tela prípadnými doplnkami. Neviem či ste sa nad tým niekedy zamysleli, ale pravda je taká, že každý takýto doplnok niečo znamená. Každý doplnok prezrádza - aj keď niekedy len malú skutočnosť o danej osobe. Aby ste si to dokázali predstaviť, uvediem príklady.
Máme tu mladú, nezadanú ženu, ktorá vidí šarmantného muža. Také ženy si obvykle všímajú len jeden doplnok. Obrúčku. Zadaný ? Nezadaný ? Brodiac sa ťažkou dilemou sa nám na scéne objavuje iná slečna. Táto so sebou nesie úplne iný príbeh. Oči jej žiaria už z diaľky a jej kroky sú ako kroky baletky. Jeden by pokojne povedal, že sa vznáša. Ja si myslím, že lieta. Na stretnutí s kamarátkou sa jej nezatvorili ústa. Vysvetľuje, ako sa jej podarilo vzlietnuť. Jej ruku zdobil taktiež prsteň, ale už to nebola obrúčka - bol to zásnubný prsteň. (Informáciu, ako dokáže vytvárať zásnubný prsteň krídla si musíte naštudovať v príručke o láske. príp. inej knihe v ktorej sa nespomína fyzika.) Nakoniec na scénu prichádza muž. Bežný vzhľad, bežné chovanie. Rozhliada sa okolo seba, sadne si ku prvému voľnému stolu a objednáva si kávu. Otvára noviny a skôr než sa začíta, akoby nenápadne, ale pritom všetci už vieme, že úmyselne vyhŕňa svoj rukáv a informuje sa o čase. Môžete tri krát hádať, ako sa dostal k jeho novým hodinkám. Presne tak. Už je to 20 rokov čo je šťastne ženatý a pani manželka presne vedela, že hodinkami sa jednoducho nedá nič pokaziť.


Hodinky sú špecifickým kúskom. Nenosí ich každý. Na svete existujú milióny druhov, štýlov. Vzhľadom na široký výber si myslím, že žiaden jedinec by nemal mať problém s výberom. Len nie každý vie, aké sú hodinky príjemné čo sa týka nosenia. Hodinky totižto nie sú ako telefón, že ich vložíte do vrecka a obávate sa, že sa s ním niečo stane. Nehovoriac o tom, keď ho ukryjete do kabelky. Hodinky nie sú ako prsteň, ktorý si v prípade umývania rúk musíte skladať dole. Hodinky si obvykle len tak hovejú na ruke a sledujú dianie. Pozorne vnímajú posuny času a podľa toho sa aj dokážu zariadiť. Strašne šikovný výmysel.
Keď som bola malá, bola som plačko. Plakala som pre každú blbosť. Hodiny patrili medzi dané takpovediac blbosti. Ťažko som sa učila ovládať ich. Myslela som si, že môj intelekt nikdy nebude schopný ovládať čas. Potichu som závidela mojim blízkym, ako dokážu z jedného letmého pohľadu určiť čas. Ako som pozerala tak som pozerala, obvykle boli obidve ručičky vždy rovnaké. Bola som zmätená. Ocino mi klamal, keď mi tvrdil, že to tak nie je. Prešli roky a ja som sa akosi automaticky ten čas naučila. Rada do budúcna ? Pokiaľ budem mať dieťa, rodičia zvyknú svoje deti od malička učiť čítať, písať, chodiť na toaletu. Medzi moje priority očividne pridám ešte aj ovládanie času. Plán ako na to je jednoduchý. V takom množstve tovaru, aký sa nám ponúka, určite nebude problém zakúpiť hodinky v detskej veľkosti ako doplnok detského oblečenia. Verím, že po daných opatreniach sa vyhnem aspoň jednému problému z milióna mnohých, ktorými nás život ešte prekvapí..